Biblické štúdium Dobrej zvesti podľa Markovho evanjelia

Poznámka: Štvrtý stĺpec poukazuje na náročnosť otázok. Najľahšie texty sú označené jednou *, pomerne ľahké dvoma ** a najťažšie troma ***.

Markovho
1. Radostná zvesť sa rozširuje 1,1-11***
2. V zdravom tele zdravý duch 2,1-12*
3. Pasca pre Ježiša 3,1-6**
4. Uprostred búrky 4,35-41**
5. Beznádejný prípad 5,1-20**
6. Keď nás postretne to najhoršie 5,21-24 a 35-43**
7. Žena, ktorá stratila svoju ženskosť 5,25-34*
8. Hlava na tanieri 6,16-29**
9. 25000 chlebov a 10000 rýb 6,30-44**
10. Effatha - otvor sa! 7,31-37**
11. Slepec bez vlastnej vôle 8,22-26**
12. Zachránený a stratený život 8,34-38***
13. Len napoly veriaci 9,14-29*
14. Údel zvodcu 9,42-50***
15. Ježiš a deti 10,13-16**
16. Poklad na zemi 10,17-27*
17. Boj o post ministra 10,32-45**
18. Vyznanie viery slepého žobráka 10,46-52*
19. Prekliaty figovník 11,11-14 a 20-25***
20. Popierači zmŕtvychvstania 12,18-27***
21. Ježišov druhý príchod 13,14-32***
22. Láska nikdy nepominie 14,1-9**
23. Kauza menom Ježišovo odsúdenie 15,1-15**
24. Neuveriteľné vzkriesenie 16,1-14**

Tlačiť/Pozrieť všetky lekcie

© 2005 Misia Dobrej zvesti


1. Radostná zvesť sa rozširuje (Mk 1,1-11)

Úvod: Ján Krstiteľ sa obliekal podobne ako starozmluvný prorok Eliáš (viď verš 6 a 2.Kráľ. 1,8). Kobylky a med boli na púšti bežnou stravou. Vyzúvanie obuvi z nôh druhých ľudí bolo prácou najnižšie postaveného otroka. Pozor: Otázky v zátvorkách sú pomocnými otázkami a použijeme ich až vtedy, ak nedostaneme odpoveď na otázku pred zátvorkami.

1. Čo sa naučí človek, ktorý strávi celú svoju mladosť na púšti? (Predstavte si, ako vyzeral Jánov všedný deň na púšti.)

  • V našom texte je Ján asi 30-ročný. Prečo nešiel za vecami, za ktorými ide väčšina mladíkov v jeho veku?
  • Prečo Ján nepôsobil v hlavnom meste, v Jeruzaleme?
  • V čom spočívalo tajomstvo Jánovej popularity?

    2. Porozmýšľajte nad rôznymi dôvodmi, prečo chceli byť ľudia pokrstení Jánovým krstom (4-5)?

  • Prečo mali ľudia verejne vyznať svoje hriechy skôr, ako bol Ján ochotný ich pokrstiť (5)?
  • Čo si myslíš, nechal by si sa pokrstiť, ak by podmienkou bolo verejné vyznanie hriechov?
  • Akým spôsobom Jánova činnosť pripravovala cestu pre Ježiša (2-4)? (Prečo bola Jánova činnosť nevyhnutnou skôr, ako Ježiš začal svoju verejnú činnosť?)

    3. Ako by sme mohli pripraviť cestu pre príchod Ježiša do našich sŕdc (3)?

  • Ako by som mohol byť pripravovateľom cesty v živote iných ľudí (napríklad príbuzných)?

    4. Prečo Ján nespyšnel, aj keď ho ľudia obdivovali a preukazovali mu priazeň?

  • Prečo Ján nepokladal seba za hodného ani toho, aby rozviazal budúcemu Mesiášovi remienok na obuvi?

    5 .Aký je rozdiel medzi Jánovým krstom a Ježišovým krstom (t.j. kresťanským krstom)? (Čo znamená to, že Ježiš krstí svojich nasledovníkov Duchom Svätým, verš 8?)

  • Prečo nemôže byť na základe nášho textu nepokrstený človek považovaný za kresťana?

    6. Prečo chcel byť Ježiš pokrstený krstom pokánia, aj keď nemusel činiť pokánie zo žiadneho hriechu?

    7. V akej podobe bol trojjediný Boh prítomný vo chvíli Ježišovho krstu?

  • Prečo sa chcel Boh Otec z nebies priznať svojou láskou k svojmu Synovi práve vo chvíli Jeho krstu (11)?

    8. Keď Boh Otec na teba hľadí z nebies práve v tejto chvíli, čo si myslíš, môže aj tebe povedať slová 11. verša? Prečo áno, prečo nie?

    Posolstvo: Slová 11. verša sa podobajú slovám, ktoré Pán Boh povedal Abrahámovi: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ - - a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť...“ (1Mojž. 22,2). Ježišov krst bol prvým krokom na ceste na kríž.

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    2. V zdravom tele zdravý duch (Mk 2,1-12)

    Úvod: V tom čase mali domy plochú strechu, boli stavané z vápenca a tehál. Pravdepodobne boli ľahšie odstrániteľné ako strechy slovenských domov. Na strechu viedlo zvonku schodište. Väčšinou človek následkom krvácania do mozgu ochrnie v strednom veku alebo neskôr. Syn Človeka je Ježiš.

    1. Predstavte si každodenný život porazeného, aké ťažkosti a starosti obsahoval? (Akú starostlivosť potreboval? Ako sa zmenili jeho vzťahy s ľuďmi, keď ochorel? Aké sny a plány pre budúcnosť možno predtým mal? Aký zmysel mal jeho život?)

  • Predstavte si život osoby, ktorá sa musela o tohto muža starať.

    2. Z 5. verša sa dozvedáme, že zhrešil. Aké hriechy môže činiť ochrnutý človek?

  • Porozprávajte sa o téme: Urobí nás choroba lepšími alebo horšími ľuďmi?

    3. Kto boli títo nosiči? Uveďte rôzne možnosti.

  • Prečo boli nosiči takí priebojní, ako nám opisuje 3. a 4. verš?
  • Predstavte si celú tú cestu od domova až k Ježišovi, ktorú nosiči museli prejsť. Čo všetko museli urobiť, aby mohli porazeného priviesť k Ježišovi? (Čo na tom bolo ťažké, čo ľahké?)

    4. Nosiči priniesli svojho priateľa k Ježišovi, aby ho uzdravil. Ale prečo mu Ježiš najprv odpustil jeho hriechy (5)? (Prečo Ježiš konal práve v tomto poradí?)

  • Aký význam malo rozhrešenie pre porazeného?

    5. Predstav si, že by si prichádzal k Ježišovi so svojím najťažším problémom a On by ti odpovedal slovami: „Synu / dcéra, odpúšťajú sa ti hriechy!“ Zarmútilo by ťa to alebo potešilo?

  • Keby si si mohol vybrať, ktorú alternatívu by si si vybral: čisté a dobré svedomie, ale tvoj problém by ostal nevyriešený, alebo vyriešenie problému, ale hriechy by ešte stále trápili tvoje svedomie?
  • Ako sa zmenil postoj ochrnutého k jeho chorobe, keď mal srdce naplnené vďakou a radosťou z odpustenia?

    6. O čiej viere hovorí Ježiš na začiatku 5. verša?

  • V ktorej chvíli ochrnutý uveril?

    7. Odpovedzte na otázku, ktorú Ježiš položil v 9. verši. (Čo to Ježiša stálo, že uzdravil porazeného? A čo Ježiša stálo to, že mu odpustil hriechy?)

    8. Tento text hovorí nielen o viere, ale aj o neviere. Prečo zákonníci nechceli veriť, že Ježiš môže ľuďom odpúšťať hriechy?

    9. Ako môžeme „priniesť“ (priviesť) k Ježišovi tých svojich priateľov, ktorí sami nemôžu alebo nechcú k Nemu prísť? (Kde by sa s Ním mohli stretnúť?)

    10. Ježiš ťa priviedol do tejto skupiny najmä preto, aby ti mohol povedať: „Synu / dcéra, odpúšťajú sa ti hriechy!“ Čo tieto slová znamenajú pre teba v tvojej terajšej životnej situácii?


    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    3. Pasca pre Ježiša (Mk 3,1-6)

    Úvod: Ježišov prvý spor s farizejmi o sobote je opísaný už v Mk 2,23-28. Tento je v poradí druhý. Pre farizejov predstavovalo bigotné dodržiavanie svätenia soboty podmienku pre príchod Mesiáša ako aj pre záchranu jednotlivca.

    1. Ako vyschnutá ruka ovplyvnila život muža? (Práca, finančná situácia, rodinné vzťahy, vzťah s Bohom. Akú prácu mohol jednou rukou vykonávať vo vtedajšej spoločnosti?)

  • V 5. verši si môžeme všimnúť, že ruka bola predtým zdravá. Ako to musel prežívať po tom, ako mu ruka vyschla, možno následkom nejakej nehody?
  • Aké svedectvo nám tento text podáva o charaktere tohto muža?

    2. Aká atmosféra v tú sobotu vládla v synagóge?

  • Z textu vieme, že muž neprišiel do synagógy, aby bol uzdravený. Prečo teda prišiel?
  • Prečo muž neprosil o pomoc Ježiša?
  • Porovnávaj pohnútky farizejov a tohto muža, keď v tú sobotu prišli do synagógy.

    3. Prečo farizeji neobviňovali Ježiša priamo z toho, o čom si mysleli, že je Jeho chybou?

  • Čo si farizeji mysleli o mužovi, ktorý prišiel o svoju ruku?

    4. Prečo Ježiš volal muža dopredu a neuzdravil ho niekde medzi poslednými lavicami?

  • Bol by muž prišiel pred celé zhromaždenie aj z rozkazu hocikoho iného?

    5. Vo štvrtom verši Ježiš šikovne poukazuje na svoje úmysly ako aj na úmysly farizejov. Čo má Ježiš na mysli, keď používa až také silné slová ako „zachrániť život alebo zabiť“? (Ako by bol mohol postoj farizejov zabiť tohto muža? Ako ho Ježišovo počínanie zachránilo?)

    6. O Ježišovom hneve sa v evanjeliách hovorí zriedka. Prečo bol Ježiš v tejto situácii aj nahnevaný, aj zarmútený (5)?

    7. Čo si myslel o Ježišovi (v čo veril), keď sa rozhodol vystrieť svoju vyschnutú ruku?

  • Aký krok viery Ježiš dnes očakáva od teba?

    8. Čo v Ježišovom počínaní a v slovách hnevalo farizejov natoľko, že sa začali radiť o jeho zabití?

  • Odpovedz na základe tohto textu: čo nebolo v poriadku vo viere farizejov.

    9. Prečo bolo uzdravenie tohto muža pre Ježiša také dôležité, že kvôli nemu riskoval aj svoj život (4)?

  • Prečo Ježiša zabili, aj keď len „robil dobre a zachraňoval ľudí“ (4)? Posolstvo: Sobota mala úplne odlišný význam pre farizejov a pre Ježiša. Pre farizejov znamenala zákon, ktorý človek musel dodržiavať, aby bol zachránený. Pre Ježiša bola predobrazom evanjelia - znakom toho, že Pán Boh dá svojmu ľudu odpočinutie od svojej práce skrze odpustenie hriechov (Židom 4,9-10).

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    4. Uprostred búrky (Mk 4,35-41)

    Úvod: Medzi učeníkmi boli štyria profesionálni rybári, ktorí poznali jazero ako svoje vlastné vrecká.

    1. Genezaretské jazero má rozlohu 20 x 12 kilometrov. Koľko času je treba na preplávanie takéhoto jazera?

  • Čo by si si pomyslel, keby ťa niekto poprosil, aby si išiel neskoro večer preplávať takéto jazero (35)?

    2. Aký je to človek, ktorý dokáže spať v člne aj uprostred zúriacej búrky? (Čo hovorí o vzťahu človeka k Bohu a o jeho vzťahu k smrti skutočnosť, že spí počas búrky?)

    3. Čo učeníci urobili, keď sa strhla búrka, v akom poradí konali, aby sa čln neutopil?

  • Prečo v tejto situácii učeníci nevedeli veriť v Božiu moc?

    4. V akej situácii sa ti zdalo, že Ježiš len spí a zanedbáva to, čo sa s tebou alebo tvojimi

    blízkymi deje (38)?
  • 38. verš vlastne obsahuje modlitbu. Čo nás tento verš učí o modlitbe?

    5. Prečo boli učeníci prekvapení, keď sa im dostalo pomoci, o ktorú prosili?

  • V akom zmysle si sa správal podobne/ináč ako učeníci, keď ťa naposledy postretla nejaká ťažká kríza?

    6. Akú pomoc by sme mali očakávať od Ježiša v našich krízach?

    7. Je pre teba ťažké alebo ľahké uveriť, že vietor a more skutočne poslúchli Ježišov rozkaz (39)? Zdôvodni svoju odpoveď.

  • Ježiš dnes stojí uprostred tvojej búrky a hovorí: „Zmĺkni, utíš sa!“ Čo tieto slová znamenajú pre teba v tvojej terajšej životnej situácii?

    8. Ako sa učeníci cítili, keď počuli slová 40. verša z Ježišových úst?

  • Ako by si zareagoval, keby adresoval Ježiš tieto slová tebe?

    9.Čím sa od seba líšia dva typy strachu učeníkov: strach pred smrťou a veľká bázeň pred Ježišom (40-41)?

    10. Prečo Ježiš pomáha aj tým, ktorí majú málo viery?

  • Ako sa zmenila viera učeníkov skrze túto udalosť?
  • Ako by si si želal, aby sa tvoja viera zmenila skrze tvoju terajšiu krízu? Posolstvo: Učeníci boli zachránení pred utopením, ale Ježiš nie. Ukrižovanie znamenalo smrť udusením podobne ako utopenie sa. Vedúci prečíta Žalm 69,2-3 a 15-16. Tento žalm opisuje Ježišovo utrpenie na kríži. Takúto cenu musel Ježiš zaplatiť za to, aby nás mohol zachrániť pred ohnivým jazerom (Zjavenie 20,14).

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    5. Beznádejný prípad (Mk 5,1-20)

    Úvod: Muž z nášho textu bol pravdepodobne pohan, lebo žil na východnom brehu Genezaretského jazera. Pohania chovali svine a jedli ich mäso, pre Židov však bola sviňa nečistým zvieraťom. Nečistí duchovia sa väčšinou dostanú do človeka prostredníctvom vzývania modiel. Légia znamenala jednotku 6000 rímskych vojakov.

    1. Nečistými duchmi posadnutý muž mal aj príbuzných (19). Čo sa snažili urobiť príbuzní toho muža, aby ho zachránili?

  • Možno mal aj manželku a deti. Čo asi bolo pre nich najťažšie v tejto situácii (3-5)?
  • Akí ľudia nám pripadajú byť podobnými „beznádejnými prípadmi“ ako tento muž?

    2. Čo z vecí, opísaných vo veršoch 3-7, muž urobil z vlastnej vôle, čo ho zase nútili robiť nečistí duchovia?

  • Čo vlastne muž od Ježiša chcel (6-7)? (Aký nesúlad sa vyskytuje v jeho správaní?)

    3. Čo tento muž vedel už vopred o Ježišovi a odkiaľ mal túto vedomosť (7)?

    4. Čo by mohlo byť dôvodom na to, aby do nejakého človeka vošlo až 6000 nečistých duchov (9)?

  • Čo nás učí o moci a pomeroch duchovného sveta rozhovor medzi Ježišom a zlými duchmi (8-13)?
  • Prečo Ježiš dovolil duchom urobiť to, čo si žiadali?
  • Možno je medzi nami niekto, kto sa bojí duchov, strašidiel alebo tmy. Akú útechu môže tento príbeh poskytnúť takémuto človeku?

    5. Prečo sa Gerazéni netešili z toho, že ich sused vyzdravel (14-17)?

  • Koľko by 2000 svíň stálo v dnešnej dobe?
  • Čo by si si pomyslel o Ježišovi, keby zničil tvoj majetok, aby zachránil jedného človeka?

    6. Čo všetko sa zmenilo v živote tohto muža?

  • Čo si asi tento muž neskôr myslel o týchto rokoch zúfalstva, ktoré strávil v hroboch? (Ako Ježiš zmenil mínusovú prípojku jeho života na veľký plus?)

    7. Prečo Ježiš nechcel, aby ho muž nasledoval (18-19)?

  • Prečo Ježiš tomuto pohanovi prikázal zvestovať to, čo sa mu stalo, aj keď väčšinou Židom zakazoval hovoriť o zázrakoch, ktoré zažili?

    8. Ježiš dnes hovorí slová 19. verša nám všetkým. Čo znamenajú pre teba v situácii tvojho života? (Porozmýšľaj, o akých veľkých skutkoch Božích by Ježiš chcel, aby si rozprával svojim príbuzným?)

  • Ako by si sa mal podľa tohto textu správať k človeku, ktorého považuješ za beznádejný prípad?

    9. Tento zápas so satanom Ježiš vyhral 10-0. Prečo ho potom prehral na Golgote?

    Posolstvo: Vedúci prečíta Izaiáša 52,14 a 53,3. Ježiš sa veľmi podobal na gerazénskeho muža, keď visel na kríži. V tej chvíli mohla légia zlých duchov na Neho útočiť, aby Ho mučila. To sa stalo preto, lebo v tej chvíli bol On pred Bohom zodpovedný za naše hriechy.

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    6. Keď nás postretne to najhoršie (Mk 5,21-24 a 35-43)

    Úvod: Za predstaveného synagógy spravidla volili mešťana, ktorý bol obyvateľmi váženým človekom. Všetci ostatní predstavení synagóg, okrem Jaira, sa k Ježišovi správali nepriateľsky. Jairos mal len toto jedno dieťa (Lk 8,42).

    1. Skúste si predstaviť, aký mohol byť život rodičov po narodení dlho očakávaného dieťaťa.

    2. Ako sa zmení vzťah rodičov, keď dieťa ochorie - uveďte rôzne možnosti.

  • Čo sa dialo v Jairovom vzťahu k Pánu Bohu, keď dieťa ochorelo?
  • Aký by asi bol život týchto rodičov, keby ich dieťa zomrelo?

    3. Čo to asi znamenalo pre Jaira, keď musel hľadať pomoc u Ježiša, ktorý nebol populárny v náboženských kruhoch? (Čo by si ty urobil na otcovom mieste?)

  • Čo nám prezrádza Jairov spôsob, akým vyjadril svoju prosbu (22-23)?
  • (Židia sa neskláňali pred nikým iným ako pred Hospodinom. Aká bola teda Jairova viera, keď išiel za Ježišom?)

    4. Aký boj sa odohrával v otcovom srdci pri udalostiach v 35. verši?

  • Ocitol si sa v podobných situáciách, keď si cítil, že je už zbytočné obťažovať Ježiša?

    5. Prečo Ježiš zakázal Jairovi báť sa, aj keď ho postretlo to najhoršie (36)?

  • Čoho na svete sa bojíš najviac? (Odpoveď môžeš nechať pre seba.)
  • Ako by si zareagoval, keby ti Ježiš zakázal strachovať sa práve vtedy, keď by sa ti stalo to, čoho si sa najviac bál?
  • (Prečo sa človek strachuje ešte aj vtedy, keď sa to najhoršie už stalo? Čoho sa bál Ježiš v Getsemane?)

    6. Ježiš hovorí aj tebe dnes: „Neboj sa, len ver!“ Aký význam majú tieto slová v tvojej životnej situácii?

  • Čomu alebo v čo ešte mal Jairos veriť po dcérinej smrti?
  • Ako by sa bol Jairos správal, keby nebol vôbec mal vieru v Ježiša?

    7. Jairova manželka musela vidieť a zažiť smrť svojej dcéry v čase, keď bol manžel preč. V akom rozpoložení asi bola, keď Ježiš a jej manžel prišli do smútočného domu?

  • V Jairovom dome už vládla pohrebná atmosféra. Čo chcel Ježiš povedať smútiacim hosťom skrze slová 39. verša?
  • Aké posolstvo prináša 39. verš tým z nás, ktorým blízky človek už zomrel?

    8. Prečítajte si dôkladne, ako Ježiš vzkriesil dievča k životu (41-43). Aké veci v tomto opise upútavajú tvoju pozornosť?

    9. Prečo Ježiš prísne zakázal hovoriť o tomto zázraku iným, aj keď preňho mohol byť dobroureklamou?

  • Kedy môže zázrak pôsobiť vieru u človeka, a kedy nie?

    10. Uvažujte o zázraku z pohľadu dieťaťa - aký dopad mal zázrak na budúcnosť dievčaťa?

  • Aký prínos malo toto utrpenie pre Jairovu rodinu? Ako sa zmenil život rodičov?
  • Aký prínos má pre teba tvoje dnešné utrpenie?

    11. Čo si asi podľa vás Jairova rodina myslela, keď neskôr počuli chýry o Ježišovej smrti a vzkriesení?

    Posolstvo: „Neboj sa, len ver!“ znamená u Ježiša toľko ako: „Nechaj túto vec na mňa. Ja sa o to postarám.“ Ježiš sám sa až tak veľmi bál odlúčenia od svojho Otca, že v Getsemane potil krv. Týmto spôsobom poukázal na to, že odlúčenie od Boha (=peklo) je jedinou vecou, ktorej sa máme báť. Všetko ostatné, čo nám v našom živote spôsobuje strach, On môže a chce zmeniť na požehnanie pre nás.

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    7. Žena, ktorá stratila svoju ženskosť (Mk 5,25-34)

    Úvod: Podľa Mojžišovho zákona bola žena kultovo nečistá, kým trvalo krvácanie. Nikto sa jej nesmel ani dotknúť, ani predmetu, ktorého sa ona prv dotkla. Žena, ktorá mala menštruáciu, nesmela ísť do chrámu (3. Moj. 15).

    1. Ak žena z nášho textu mala okolo 30-40 rokov, stratila svoje zdravie pomerne mladá. Aké následky z tejto choroby vyplývali pre jej život, ak bola vydatá? A ak bola slobodná?

  • Aké následky má neprestajný krvotok na telesnú kondíciu človeka?
  • Aký vplyv má takáto choroba na sebadôveru ženy?

    2. Čo si možno táto žena myslela o Bohu, keď ako mladá ochorela na takúto chorobu?

  • Ako sa možno zmenil jej vzťah k Bohu počas dlhých rokov choroby?

    3. Z 26. verša sa dozvedáme, že žena predtým mala nejaký majetok. Porozmýšľajte nad

    rôznymi alternatívami, odkiaľ svoje peniaze mala a na čo boli pôvodne určené.

    4. Vieme si domyslieť, že „gynekologická“ profesionalita tej doby nebola na veľmi vysokej úrovni. Čo si myslíte, prečo jej záležalo na uzdravení tak veľmi, že znovu a znovu bola ochotná odovzdávať sa do rúk týchto „lekárov“ a dokonca na nich minula všetky svoje peniaze (26)?

  • Čo si asi žena v tejto fáze myslela o lekároch a liečiteľoch vo všeobecnosti (26)?
  • V čom bol rozdiel medzi Ježišom a inými liečiteľmi?

    5. Ako si táto žena, ktorá sa už v lekároch toľkokrát sklamala, mohla byť istá, že na vyzdravenie bude stačiť, ak sa len dotkne Ježišovho rúcha (28)?

  • Si si tiež istý, podobne ako žena z nášho textu, že Ježiš môže ľahko vyriešiť aj tvoj najťažší problém?

    6. Prečo žena neprosila nahlas o pomoc od Ježiša tak, ako to robili iní chorí?

  • Prečo si žena zvolila za spôsob uzdravenia práve dotyk?

    7. Ako mohol Ježiš vedieť, že sa Mu niekto, aj keď zľahka, dotkol rúcha?

  • Prečo Ježiš nepustil ženu domov bez toho, aby sa s ňou rozprával?

    8. Čo si možno žena myslela, keď počula Ježišovu otázku (30)?

  • Čo žena videla v Ježišových očiach, keď sa Ježiš obrátil a pozrel sa na ňu (32)?

    9. Pôvodne žena nezamýšľala povedať Ježišovi ani slovo, no napriek tomu Mu nakoniec povedala „celú pravdu“ (33). Čo všetko?

  • Povedal si niekedy Ježišovi všetko, celú pravdu o sebe a svojich problémoch? Ak nie, prečo nie?

    10. Verš 34 môže byť preložený dvojakým spôsobom: „Tvoja viera ťa zachránila/uzdravila.“ Prečo chcel Ježiš žene povedať práve túto vec?

  • Prečo volal Ježiš túto ženu „svojou dcérou“, aj keď boli asi rovnako starí? Posolstvo: Aj Ježiš sám sa raz stal kultovo nečistým, a to takým spôsobom, že znečistil tých, ktorí sa Ho dotkli. Toto sa udialo vtedy, keď Ho bičovali a ukrižovali a Jeho krv tiekla na zem. Túto cenu musel Ježiš zaplatiť za záchranu ženy - aj za tvoju záchranu!

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    8. Hlava na tanieri (Mk 6,16-29)

    Úvod: Herodes nebol kráľom, ale tetrarchom - panoval nad štvrtinou Palestíny s povolením Rimanov. Historik Jozefus povedal o Herodesovom manželskom živote zhruba tie isté fakty ako Biblia. Podľa neho sa dcéra Herodiady volala Salome. Keď bol Ján uväznený, mal asi 30 rokov.

    1. Uveďte rôzne dôvody, prečo si Herodes vzal ženu svojho brata (17-18).

  • Prečo možno chcela Herodiada vymeniť manžela?

    2. Prečo Ján zasahoval do Herodesovho manželstva, aj keď určite vedel, aké je to nebezpečné?

  • Ako by si sa zachoval, keby ťa niekto prišiel napomínať kvôli nejakému hriechu v tvojom súkromnom živote?
  • Prečo Herodiada nenávidela Jána viac ako Herodes (19-20)?

    3. Nad čím asi Ján rozmýšľal, keď sedel v putách vo väzení? (Čo si myslíte, oľutoval niekedy, že napomínal Herodesa?)

    4. Prečo sa Herodes bál Jána, aj keď bol už uväznený (20)?

  • Prečo sa Ján nebál Herodesa, aj keď bol jeho väzňom?
  • Čo v Jánových slovách možno vzbudilo Herodesov záujem?

    5. Dcéra Herodiady, Salome, bola v pubertálnom veku. Asi aký život dovtedy viedla?

  • Aký si myslíš, že bol vzťah medzi mamou a dcérou na základe tohto príbehu (21-28)?
  • Prečo si dcéra neželala k narodeninám to, čo si väčšinou dievčatá v jej veku zvykli želať (ako napríklad dnes koňa, čln, nové šaty a pod.)?

    6. Prečo Herodiada a jej dcéra chceli Jánovu hlavu, prečo samotná poprava nestačila? A prečo práve na tanieri a nie napríklad v truhlici alebo vo vreci?

  • Koľko vrahov máme v tomto texte?
  • Aký vplyv mala táto udalosť na budúcnosť dievčaťa?

    7. Čo hovorí 26. verš o Herodesovi?

  • Prečo malo zabitie Jána na neho oveľa väčší vplyv ako mnohé iné jeho krviprelievania (16)?

    8. Na čo možno Ján myslel v posledných chvíľach svojho života?

  • Prečo musel takýto koniec postihnúť pripravovateľa cesty pre Ježiša?

    9. Čo si Jánovi učeníci možno mysleli o údele svojho učiteľa (29)?

  • Čo si myslíš, skončil Jánov život príliš skoro? Zdôvodni svoju odpoveď.
  • Porovnávaj Jánov život so životmi Herodesa a Herodiady.
  • Čo mali spoločné Jánov a Ježišov život? A ich smrť?

    10. Čo si myslíš, aké najdôležitejšie ponaučenie vyplýva z tohto príbehu pre teba samého a pre našu dobu?


    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    9. 25000 chlebov a 10000 rýb (Mk 6,30-44)

    Úvod: Vedúci nech ukáže na mape miesto zázraku nasýtenia zástupu na brehu oproti Bétsaide (45) a vypočíta, koľko kilometrov je odtiaľ do najdôležitejších miest Galiley. Všimnite si, že zámerom Ježiša a učeníkov bolo oddýchnuť si počas tejto cesty (31-32).

    1. Akým sa stane človek, ktorý kvôli svojim povinnostiam nestíha ani jesť (31)?

  • Čo si možno učeníci mysleli, keď videli zástup na brehu, ako už čakal na Ježiša (32-33)?
  • Prečo sa Ježiš nenahneval na zástup, aj keď prišiel o svoj voľný deň (34)?

    2. Keď Ježiš skončil, deň sa už chýlil ku koncu. Aké asi boli pocity učeníkov v tej chvíli?

  • Skúste vypočítať, koľko by asi trvala cesta pešo od opačného brehu Bétsaidy do najdôležitejších miest Galiley. Všimnite si, že v zástupe boli aj deti a starí ľudia.

    3. Päť chlebov a dve ryby - to je jedlo pre jedného muža. Koľko by asi stálo takéto jedlo v dnešnej dobe?

  • V koľkých dedinách by sa asi muselo zháňať jedlo, kým by sa ho našlo dosť pre päťtisíc ľudí: 25000 chlebov a 10000 rýb?

    4. Koľko by stál obed pre päťtisíc mužov v našej dobe?

  • 200 denárov bolo v tej dobe 2/3 ročného príjmu pracovníka. Prečo učeníci spomínali Ježišovi práve túto sumu (37)?

    5. Prečo Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy im dajte jesť“ (37)?

  • Ako by mali odpovedať na Ježišov príkaz?

    6. Odkiaľ mali učeníci odvahu začať robiť to, čo im Ježiš prikázal (39)?

  • Čo si myslíte, verili títo ľudia, že dostanú jedlo, keď si posadali na trávu? Ak áno, odkiaľ si mysleli, že to jedlo dostanú (40)?

    7. Prečo Ježiš rozmnožil ten chlieb, čo mali, 5000-násobne a nezmenil napríklad 5000 kameňov na chleby (41-42)?

  • V čom je rozdiel medzi Ježišovým divom a „divmi“, ktoré obyčajne činili čarodejníci?

    8. Porozmýšľajte nad rôznymi príčinami toho, prečo sa kresťania našej doby veľmi nezaujímajú o nasýtenie hladných sveta? (O čo sa zaujímajú kresťania našej doby?)

  • Kde sú tí hladní, ktorých by Ježiš chcel, aby si ty dnes nasýtil?

    9. Veríš, že Ježiš môže rozmnožiť 5000-násobne aj tie tvoje (i keď nepatrné) dary, ktoré Mu dávaš?

  • V čom je rozdiel medzi vierou a realizmom? Posolstvo: Po tomto dive Ježiš povedal: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky; a chlieb, ktorý ja dám, je moje telo“ (Ján 6,51). Prostredníctvom svojej smrti na kríži sa Ježiš sám stal naším chlebom Večere Pánovej a večného života.

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    10. Effatha - otvor sa! (Mk 7,31-37)

    Úvod: Muž z nášho textu bol pravdepodobne hluchý od ranného detstva, pretože nevedel správne hovoriť. Takže nikdy nemohol komunikovať s inými. (V tej dobe ešte neexistovala jednotná posunková reč). Pred 700 rokmi prorokoval Izaiáš (Iz. 35,5), že Mesiáš dá hluchým sluch a nemým reč (37).

    1. Porozmýšľaj, aké zvuky počas dňa počuješ. Čo by bolo pre teba najťažšie, keby si nič nepočul?

    2. Predstav si, aké detstvo mal tento hluchonemý muž. (Aké spôsoby používali rodičia pri výchove svojho dieťaťa, pri ochraňovaní od nebezpečenstiev, pri vyučovaní remesla atď.? Aký mal vzťah k svojim rovesníkom? Ako videl seba samého?)

    3. Ako vyzeral bežný deň dospelého hluchonemého v porovnaní s jeho rovesníkmi?

  • Určite aj hluchonemého z nášho textu niekedy brali aj do synagógy a chrámu - čo si myslíte, koľko toho asi pochopil o neviditeľnom Bohu?

    4. Čo bolo motívom pre tých, ktorí priviedli hluchonemého k Ježišovi (uveďte rôzne alternatívy)?

  • Keby si bol na mieste toho priateľa, ktorý hluchonemého priviedol k Ježišovi, ako by si mu bol vysvetlil, kam ide a prečo?
  • Prečo bolo pre hluchonemého obzvlášť nepríjemné dostať sa do prostriedku zástupu ľudí?

    5. Prečo Ježiš neuzdravil hluchonemého tak, ako ho tí, čo ho priviedli, prosili (32b a 34)?

  • Prečo muž neodporoval, ale išiel s neznámym rabínom (33)?

    6. Čo mohol hluchonemý rozumieť z Ježišovej štvordielnej „posunkovej“ reči vo veršoch 33 a 34? Čo chcel Ježiš povedať mužovi, ktorý nerozumel reči tým, že pozdvihol oči k nebu pred uzdravovaním? A tým, že zavzdychol?)

    7. Prečo Marek vo svojom evanjeliu zanechal Ježišove uzdravujúce slovo aj pôvodnom jazyku,

    po aramejsky (34)?
  • Ježiš aj v tejto chvíli stojí pred tebou a hovorí: „Effatha! Otvor sa!“ Čo tým chce povedať (uvažuj o svojej komunikácii s inými ľuďmi)? (Na túto otázku môžeš odpovedať aj ticho pre seba.)

    8. Väčšinou potrebuje dieťa asi tri roky, aby sa naučilo základné slovíčka vo svojom jazyku. Ako je možné, že sa tento muž „naučil“ toto všetko v jednom okamihu?

    9. Každý Ježišov zázračný skutok nám hovorí niečo o nebi. Čo sa môžeme naučiť na základe tejto udalosti?

    10. Prečo ľudia nerešpektovali Ježišovu prosbu hovoriť o dive (36)?

  • Čo si myslíš - prospieva kresťanskej cirkvi, ak divy, ktoré sa v nej diali, sú rozširované prostredníctvom médií a robí sa z nich reklama?
  • Aké „správy“ by Ježiš radšej chcel, aby ľudia rozširovali svojim známym? Posolstvo: Hlboká komunikácia medzi Ježišom a Jeho Otcom bola prerušená, keď Ježiš visel na kríži. To je tou cenou, ktorú musel Ježiš zaplatiť za komunikáciu medzi nami hriešnikmi a Bohom.

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    11. Slepec bez vlastnej vôle (Mk 8,22-26)

    Úvod: Muž videl, keď bol ešte dieťaťom; vieme to z toho, že Ježiš uzdravil len jedného človeka, ktorý bol slepý od narodenia (Ján 9,32). V tomto našom texte je jediný opis toho, ako Ježiš uzdravil chorého postupne. Ježiš práve ukončil rozhovor so svojimi učeníkmi o duchovnej slepote (verš 18). Raz karhal aj nevieru v miesto, kde sa tento zázrak udial, v Betsaide.

    1. Prečo slepec sám Ježiša o nič neprosil?

  • Predstavte si, aký bol život slepca do tejto chvíle.
  • Čo urobilo muža takým pasívnym (uveďte rôzne dôvody)?

    2. Čo chceli tí, ktorí priviedli slepca, aby mu Ježiš urobil (22)?

  • Ako Ježiš odpovedal na prosbu týchto priateľov?
  • Na koho sa viac podobáš: na tých, ktorí priviedli slepca alebo na samotného slepca?

    3. Prečo Ježiš nechcel uzdraviť muža v Betsaide, ale mimo mestečka?

  • Predstav si to, keby ťa niekto úplne neznámy chytil za ruku v situácii, keď ho nemôžeš vidieť. Ako by si zareagoval? (Čo to hovorí o mužovi, že nevzdoroval Ježišovi, keď ho Ježiš viedol mimo mesto?)

    4. Ktoré štyri veci urobil Ježiš slepcovi?

  • Prečo bolo treba na uzdravovanie toľko fáz? (Aký význam to malo pre slepca, že sa mohol rozprávať s Ježišom a že bol uzdravený postupne?)

    5. Ježiš vyviedol slepca mimo mesto práve preto, aby sa zbavil zástupu. Čo si myslíte, boli tam napriek tomu ešte nejakí ľudia, alebo si ten slepec len myslel, že ich vidí (24)?

  • Predstav si tú situáciu, keď Ježiš položil svoje ruky (v gréckom origináli je množné číslo!) na muža a spýtal sa ho, či niečo vidí. Aká mala byť správna odpoveď na túto otázku?
  • Prečo Ježiš už neopakoval otázku pri neskoršej fáze uzdravovania (25)?

    6. Prečo Ježiš nechcel, aby sa muž vrátil do Betsaidy, kde ho pravdepodobne čakali jeho priatelia? (Čo sa mohlo stať, keby tam bol uzdravený muž išiel?)

  • Čo iné sa okrem očí uzdravilo v jeho živote?
  • Aký bol Ježišov konečný zámer s týmto mužom?

    7. Tento text sa pýta aj nás, či vidíme Ježiša „očami svojho srdca“ (18). Ježiš stojí dnes pred tebou a pýta sa: „Či vidíš niečo?“ Čo Mu odpovieš?

  • Akými rôznymi spôsobmi sa Ježiš snažil otvoriť „oči srdca“, aby si Ho videl?

    8. Čo nás tento div učí o nebi?

    Posolstvo: Otvorenie očí slepého bolo znakom toho, že sám Pán prišiel a ľudia sa Mu mohli pozerať tvárou v tvár (Iz. 35,4-5). Aj tak bola Ježišova osoba taká skrytá, že mnohí v Ježišovi nevideli Boha. Aj pre učeníkov bolo ťažké vidieť, kým Ježiš v skutočnosti bol (18). Tento príbeh nás uisťuje o tom, že Ježiš neprestane konať v našich životoch, kým Ho neuvidíme takého, aký v skutočnosti je (1Ján 3,2).

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    12. Zachránený a stratený život (Mk 8,34-38)

    Úvod: Tu Ježiš po prvýkrát hovorí o kríži. Jeho slová určite otriasli Jeho nasledovníkmi až do hĺbky duše. V tej dobe bolo ukrižovanie najväčším utrpením a hanbou, aké len mohlo človeka postretnúť. Súčasťou ich hanby bola aj skutočnosť, že trestanci sami museli niesť svoj kríž na popravisko. Ľudia na nich kričali a posmievali sa im. (Všimnite si, že slová „život“ a „duša“ sú v gréčtine tým istým slovom.)

    1. Verše 34-38

  • Aký život je v našej dobe považovaný za hodnotný a aký nie? (Takže, čo znamená pre súčasníkov zachránenie alebo stratenie života?)
  • Komu Ježiš adresoval túto svoju reč?
  • Čo si možno ľudia mysleli o nasledovaní Ježiša predtým, ako počuli túto reč? A potom?
  • Aký človek je ochotný nasledovať Ježiša pri takýchto podmienkach?
  • Ak chcel mať Ježiš viac svojich nasledovníkov, prečo potom hovoril to, čo hovoril?

    2. Verš 34 - zapieranie seba samého

  • Čo to zapieranie seba samého znamenalo v prípade učeníkov?
  • Čo to zapieranie seba samého a nasledovanie Ježiša znamená v našom prípade?
  • (Túto otázku je možné položiť len v budhistickom kontexte: Aký je rozdiel medzi budhizmom a kresťanstvom v otázke sebazapierania?)

    3. Verš 34 - vzatie kríža

  • Čo si myslíš, myslel Ježiš pod „nesením kríža“ hocijaké utrpenie, alebo to utrpenie, ktoré sa týka kresťanov kvôli ich viere?
  • Aký by bol tvoj život bez kríža?
  • Prečo Ježiš nenechá ani jedného zo svojich nasledovníkov bez kríža?
  • Ako sa zmení situácia toho, kto nesie svoj kríž, ak ho každé ráno prijíma z Božích rúk, nie od satana, od druhých ľudí alebo od osudu?

    4. Verš 35 - zachránenie a stratenie života

  • Akými rôznymi spôsobmi sa ľudia snažia zbaviť svojho kríža?
  • Prečo ten človek, ktorý si volí za cieľ svojho života šťastie, nebude šťastný?
  • Odkiaľ nasledovník Ježiša čerpá silu na nesenie svojho kríža?

    5. Verše 36-37 - stratenie duše/života, výkupné za dušu

  • Kvôli akým veciam môže človek stratiť svoju dušu?
  • Za akú cenu získal Ježiš späť stratené duše?

    6. Verš 38 - hanbenie sa za Ježiša a Jeho reči

  • O čom z biblického učenia sa ti ťažko rozpráva tvojim neveriacim priateľom?
  • Prečo sa Ježiš bude hanbiť za toho kresťana, ktorý nemal odvahu bojovať za Božie Slovo v cudzoložnom a hriešnom pokolení?
  • Čo sa stane človeku, za ktorého sa Ježiš hanbí?

    7. Otázky dobrej zvesti:

  • Čo pre kresťana, ktorý nesie svoj kríž, znamená to, že Ježiš už raz pred ním išiel nesúc svoj kríž tou istou cestou?
  • Krátko po týchto udalostiach stratil Ježiš svoju dušu/svoj život. Prečo?

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    13. Len napoly veriaci (Mk 9,14-29)

    Úvod: Človeka, v srdci ktorého prebýva zlý duch, volajú posadlým. Je to niečo iné ako duševná choroba, epilepsia atď. V srdci veriaceho v Ježiša a pokrsteného človeka nemôže prebývať zlý duch, lebo v ňom už prebýva Duch Svätý. Podľa evanjelistu Lukáša bol chlapec posadlý zlým duchom jediným dieťaťom svojich rodičov (Lk 9,38).

    1. Predstavte si, aký bol život otca po tom, ako sa jeho syna zmocnil zlý duch (17-18, 20-22). (Vzťah medzi rodičmi, vzťah so susedmi, vzťah k Bohu, k budúcnosti, pokusy uzdraviť ho atď.)

  • Aký bol život tohto syna oproti životom jeho rovesníkov?

    2. Čo bolo asi najťažšie pre otca v situácii, ktorú opisujú verše 14-18? A pre syna?

    3. Koho mal Ježiš na mysli, keď hovoril o neveriacom pokolení, ktoré ťažko znášal (19)?

  • Prečo Ježiš prežíval tú nevieru ľudí tak ťažko práve v tejto situácii?

    4. Prečo otec zahŕňa do svojej prosby aj seba: „Pomôž nám, zľutuj sa nad nami!“ (22)?

    5. Zdá sa, akoby v 23. verši Ježiš očakával od otca neochvejnú vieru. Prečo?

  • Ako by si sa cítil ty, keby niekto očakával od teba dokonale pevnú vieru vtedy, keď sa už aj tak cítiš dosť zle?

    6. Čo si otec myslel o Ježišovi, v čo veril a o čom zase pochyboval, keď volal slovami verša 24?

  • Čomu ty veríš a o čom pochybuješ, keď prosíš Ježiša o pomoc pre problémy svojich blížnych?

    7. Je volanie otca prejavom viery, ktorá zachraňuje, alebo nie (odôvodni svoj názor)?

  • Kedy podľa vás tento otec uveril (porozprávajte sa o rôznych alternatívach)?

    8. Prečo Ježiš pomohol tejto rodine, aj keď ani otec, ani syn nemali pevnú vieru?

  • Na základe čiej viery sa tento zázrak udial?
  • Koľko je teda treba viery, aby Ježiš mohol pomôcť tvojim blízkym v ich problémoch?

    9. Je možné, že si otec myslel, že jeho syn zomrel, keď nehybne ležal na zemi (26). Prečo musel zažiť aj túto chvíľu hrôzy, kým neuvidel Ježišovu pomoc? (Čo by sa nebol naučil, keby pomoc prišla hneď, ako o ňu poprosil?)

  • Prečo Ježiš dovolí aj nám, aby sme sa občas dostali až do úzkych, kým nezasiahne? (Akého ponaučenia by sa ti nebolo dostalo, keby si dostal pomoc hneď, ako si o ňu poprosil?)

    10. „Ježiš chytil ho za ruku a zodvihol, a on vstal.“ (27) Polož namiesto slov „ho“ a „on“ meno toho človeka, ktorý ti najviac pôsobí starosti. Čo znamená takáto veta pre teba?

    Posolstvo: Hoci sa Ježiš stal terčom týrania zlých ľudí a diabla, aj tak bezvýhradne veril moci a láske svojho nebeského Otca. Na základe Jeho viery sa aj nám a našim blížnym dostáva Božia pomoc napriek našim pochybnostiam.

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    14. Údel zvodcu (Mk 9,42-50)

    Úvod: Grécke sloveso skandalizo vo verši 42 má nasledovné významy: ublížiť, zviesť na hriech. Ježišove slová sú veľmi aktuálne. V novinách sa z času na čas píše o pedofiloch a producentoch detského porna, ktorí ničia životy mnohých detí našej doby. Ale Ježiš hovorí v tomto texte nielen o ich, ale aj o akýchkoľvek našich pokušeniach.

    1. Právne predpisy nijakej krajiny nepoznajú trest uvedený v 42. verši. V akom zmysle je trest smrti, ktorý tu Ježiš uvádza, tvrdší ako bežnejšie spôsoby popravy? (Prečo by si podľa Ježiša ten, kto by zviedol dieťa, nezaslúžil ani čestný pohreb?)

    2. Povedzte príklady na to, na aké hriechy môžu ruky človeka zviesť (43).

  • Na aké hriechy ho môžu zviesť nohy (45)? A oči (47)?
  • Keď sa stretneš s pokušením, rozoznáš hneď, že je to pokušenie?

    3. Čoho sa bojíš najviac: toho, že stratíš ruku, nohu alebo oko tu na zemi, alebo toho, že sa po svojej smrti dostaneš do pekla?

  • Ktorej alternatívy sa bojíš viac, keď ide o tvoje deti/tvojich blížnych?

    4. Čo by poslucháči povedali, keby dnes niekto začal kázať podobne ako Ježiš v našom texte?

    5. Čo tým chcel Ježiš povedať, keď dal také hrozné rady (43-47)?

  • Čo by si si asi myslel o Ježišových slovách, keby zlý človek zviedol niekoho z tvojich blízkych?

    6. Akú radu by si dal človeku, ktorý bojuje proti „nezdolateľným“ hriechom v oblasti sexuálneho života?

    7. Aký výsledok by bol z toho, keby sa nikdy nekázalo v kostoloch o pokušeniach, o hrôze hriechu a pekle tak, ako kázal Ježiš? (Ako by sa zmenilo zmýšľanie o Bohu? Alebo správanie ľudí? Alebo postoj k Ježišovmu krížu?)

    8. Čo je najväčším omylom dnešných producentov a užívateľov porna?

  • Ako máme bojovať proti pornu vo svojom súkromnom živote a vo verejnej oblasti?

    9. Čo máme urobiť, ak si všimneme, že sme nedokázali dodržiavať tieto Ježišove príkazy?

    Posolstvo: Teraz isto chápeš, prečo museli byť Ježišove ruky a nohy prebité klincami a prečo musel zomrieť vo vnútornej a vonkajšej tme...

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    15. Ježiš a deti (Mk 10,13-16)

    Úvod: V dobe Ježišovej sa obriezka chlapcov, t.j. prijatie za člena Božieho ľudu, konala už v 8. deň po narodení dieťaťa. Ale vo všeobecnosti postavenie dieťaťa v spoločnosti nebolo veľmi dobré. Grécke slovo pais sa používalo o deťoch hocijakého veku, aj o bábätkách.

    1. Keď sa pozeráš na svoje deti alebo deti tvojich známych, je pre teba ťažké alebo ľahké uveriť, že takých je kráľovstvo Božie? Prečo áno/prečo nie?

    2. Prečo mamičky z nášho textu prinášali k Ježišovi aj bábätká, ktoré ešte nerozumeli nič z Jeho učenia?

  • Prečo by si možno ty sám chcel priniesť svoje deti k Ježišovi?
  • Prečo väčšina mamičiek nebola a nie je ani dnes ochotná priniesť svoje deti k Ježišovi?

    3. Prečo sa učeníci netešili z toho, že prinášali deti k Ježišovi?

  • Nikde inde nie je zmienka o tom, že sa Ježiš namrzel. Čo Ho v tejto situácii najviac nahnevalo?

    4. V našom kontexte prinášanie detí k Ježišovi znamená, že ich prinášame do styku s Bibliou. Prečo sa ani kresťanskí rodičia nestarajú o to, aby ich deti počuli Božie Slovo doma a na besiedke, na táboroch atď.?

  • Porozmýšľaj nad konkrétnymi spôsobmi, ako by si mal viesť svoje deti/vnúčatá/krstné deti k Ježišovi, t.j. ku sviatostiam?

    5. Prečo sa dieťa dostane do Božieho kráľovstva skôr ako dospelý?

    6. Akým spôsobom dieťa prijíma dar? A dospelý?

  • Ako dieťa prijíma najväčší dar od Boha: Ježišovo priateľstvo a odpustenie hriechov? A dospelý?
  • Ako toto miesto objasňuje čas vykonania krstu (v dospelosti/krst detí)?

    7. Predstavte si, aké je to kráľovstvo, ktoré patrí len deťom. (Napr. starostlivosť, povinnosti atď.)

  • Čo tento text teda učí o Božom kráľovstve?

    8. Ježiš raz povedal: „Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského“ (Mt 5,20). Napriek tomu teraz hovorí, že aj deti doň vojdú. Ako možno vysvetliť tento rozpor?

    9. Deti, ktoré Ježiš požehnával, sa o pár desaťročí stali dospelými. Niektorí sa stali dobrými, niektorí zlými, jedni boli šťastní, druhí nešťastní. Čo si myslíte, malo to Ježišovo požehnanie nejaký trvalý dosah? Ak áno, aký?

  • Aký význam malo takéto požehnanie pre mamičky vtedy, keď ťažkosti života postretli ich deti? Posolstvo: Možno mamičky z nášho textu rozmýšľali neskôr takto: „Ježiš nikdy nezabudne na moje dieťa, nad ktorým raz riekol Áronovské požehnanie.“ Aj ty smieš veriť podobne, čo sa týka tvojich detí.

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    16. Poklad na zemi (Mk 10,17-27)

    Úvod: Evanjelista Matúš nazýva muža mládencom (Mt 19,22) a Lukáš hovorí, že mal vysoké spoločenské postavenie (Lk 18,18). Takže tomuto mladému politikovi sa v živote veľmi dobre darilo. Všimnite si, že v tej dobe väčšinou muži v Izraeli nebehali ani si nekľakali.

    1. Z akého dôvodu sa tento úspešný mladý politik správal tak nezvyčajne, ako je to opísané v 17. verši?

  • Na základe čoho si muž myslel, že Ježiš má odpoveď na jeho otázku, aj keď Ho pravdepodobne nepokladal za Boha (17b-18)?

    2. Prečo muž nemal istotu spasenia, aj keď po celý život zachovával Božie prikázania?

  • Prečo ani my vždy nemáme istotu, čo sa s nami stane po smrti?

    3. Mnohí politici sa dostanú do pokušenia kvôli peniazom a ženám. Z akého dôvodu sa tento muž dokázal vyhnúť všetkým pokušeniam bez toho, aby čo i len raz podľahol (19-20)?

  • Všimnite si, že podľa Ježiša máme dodržiavať Božie prikázania aj myšlienkami a slovami, nielen skutkami. Myslíte si, že muž tak urobil (19-20)?
  • Mohol by si odpovedať Ježišovi tak, ako mladý politik z nášho textu?

    4. Ale mužovi chýbalo jedno. Navrhnite rôzne veci, ktoré mu asi chýbali (21).

    5. Aké veci ľudia väčšinou pokladajú za svoje poklady (21)?

  • Muž z nášho textu mal dva poklady na zemi. Ktoré?
  • Ako možno zhromažďovať poklady na nebi?
  • Porovnaj pozemské a nebeské poklady. Aké sú medzi nimi rozdiely?

    6. Je pravdepodobné, že muž mal aj manželku a starších rodičov a musel sa o nich starať. Čo by sa s nimi bolo stalo, keby muž poslúchol Ježišovu radu vo verši 21?

  • Vedel by si ty v podobnej situácii dôverovať Bohu, že On sa postará jedným alebo druhým spôsobom o tvoju manželku, deti a rodičov?
  • Vedel by si sa vzdať celého svojho majetku a úspor v banke, keby práve to bolo podmienkou pre nasledovanie Ježiša?

    7. Čo by sa bolo stalo, keby Ježiš prijal muža medzi učeníkov bez akýchkoľvek podmienok?

  • Podľa 21. verša sa Ježiš zahľadel na mladého politika a zamiloval si ho. Prečo mu potom povedal také tvrdé slová, že odišiel?

    8. Aké alternatívy ešte ostali mužovi, keď si všimol, že sa nedokáže vzdať svojho pokladu?

  • Ako by bol možno Ježiš zareagoval, keby muž priznal, že miluje peniaze viac ako Boha, a poprosil Ježiša, aby mu to odpustil?

    9. Porovnaj Ježišovu odpoveď mládencovi a Petrovi (v.27). Prečo sú tak odlišné?

  • Porozprávajte sa o téme: Dokáže Boh zachrániť človeka, ktorý je naviazaný na svoj pozemský poklad, alebo nie? Posolstvo: Ježiš sa vzdal svojho nebeského pokladu, keď prišiel na zem. Na kríži Ježiša postretol trest človeka, ktorý je naviazaný na svoj poklad a modly. Vieš prečo?

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    17. Boj o post ministra (Mk 10,32-45)

    Úvod: Jakub a Ján boli synovia Zebedea, pomerne bohatého rybára z Galiley. Spolu s Petrom patrili do úzkeho kruhu učeníkov. Raz nazval Ježiš synov Zebedeových „Synmi hromu“ (Boanerges Mk 3,17). Teraz bol Ježiš na ceste do Jeruzalema, aby trpel a zomrel. Predtým už dvakrát predpovedal svoje utrpenie a smrť.

    1. Prečo podľa Jakuba a Jána Ježiš mieril do Jeruzalema?

  • Prečo bratia nebrali vážne Ježišovu predpoveď vo veršoch 32-35?

    2. Jakub a Ján už síce v tejto fáze verili v Ježiša, ale neverili v Jeho utrpenie a smrť. Čo taký človek očakáva od Ježiša/kresťanstva, ktorý nepotrebuje Ježišov kríž?

    3. Čo možno chceli synovia Zebedeovi urobiť, keby boli dostali „post ministra“ v Ježišovom kráľovstve?

  • Prečo je túžba po moci v našom svete taká rozšírená?
  • Porozmýšľaj nad tým, ako si ty nakladal s mocou, ktorá ti bola zverená napríklad v rodine alebo v práci?

    4. Kalich v biblickom jazyku často poukazuje na utrpenie. Čo by bratia odpovedali, keby im Ježiš ponúkol miesto vedľa svojho kríža?

  • Si ochotný vo svojom živote niesť utrpenie, ktoré je súčasťou moci?

    5. Čo bolo hriechom Jakuba a Jána a) vo vzťahu k Ježišovi a b) vo vzťahu k blížnym?

    6. Prečo sa ostatní desiati učeníci hnevali na synov Zebedeových v tejto situácii (41)?

  • Čo náš text učí o rozporoch a ich príčinách medzi kresťanmi?

    7. Čo je také revolučné v tomto ideále vodca, ktorý Ježiš dal (42-45)?

  • Do akej miery sa tento vodcovský ideál uskutočňuje medzi kresťanmi dnešnej doby?
  • Do akej miery si ty nasledoval Ježišove učenie vo veršoch 43-44? (Na túto otázku si môžeš odpovedať aj v duchu.)

    8. V čom bol najväčší rozdiel medzi Ježišom a synmi Zebedeovými?

  • Kde a kedy Ježiš sám konal prácu otroka (45)? (Odpoveď mimo tohto textu.)

    9. Výraz „dať ako výkupné“ znamenal, že otroka kúpili a tým ho vyslobodili. Prečítaj si znovu 45. verš a aplikuj ho v svojom živote - z čoho ťa Ježiš vyslobodil a za akú cenu?

    Posolstvo: Aj dnes Ježiš očakáva od teba najmä to, aby si Mu dovolil slúžiť ti a aby si od Neho prijal odpustenie hriechov - aj ten hriech, že si zneužíval moc, ktorá ti bola zverená.

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    18. Vyznanie viery slepého žobráka (Mk 10,46-52)

    Úvod: Údajne Ježiš navštívil Jericho len raz. Stalo sa to počas Jeho poslednej cesty do Jeruzalema. Ježiš bol syn Dávidov v priamej línii. Pán Boh zasľúbil kráľovi Dávidovi, že jeho syn bude naveky na tróne Izraela (2Sam 7,12-16). Rimania, ktorí vládli nad Izraelom, neznášali reči o bývalých ani o súčasných izraelských kráľoch.

    1. Čo by bolo pre teba najhoršie na tom, keby si sa musel živiť žobraním?

    2. Čo všetko sa človek môže naučiť, keď rok čo rok sedí pri hlavnej ceste (46b)?

  • Čo si asi Bartimaios myslel o Ježišovi, ktorý počas troch rokov svojho pôsobenia navštívil všetky ostatné mestá okrem Jericha?

    3. Prečo Bartimaios nešiel napríklad do Jeruzalema (asi 30 km od Jericha), kde už bol Ježiš viackrát?

  • Myslíte si, že Bartimaios mal hotový plán pre prípad, keby Ježiš náhodou prišiel do Jericha?
  • Čo si myslíš o inteligencii tohto muža?

    4. Na základe čoho sa Bartimaios domnieval, že Ježiš bol synom kráľa Dávida (47)?

  • Prečo sa Bartimaios nebál, keď zo všetkých síl volal meno syna Dávidovho?
  • Ako sa zmenilo Bartimaiovo kričanie, keď sa ho snažili umlčať (47-48)?
  • Ako Ježiš reagoval na oslovenie Dávidov syn?

    5. Uveď rôzne dôvody, prečo chceli ľudia umlčať Bartimaiovo volanie o pomoc.

  • Čo mali ľudia urobiť namiesto toho, že mu zakázali kričať (48)?
  • Skús si spomenúť na situáciu, kedy nikto nechcel počúvať tvoju bolesť a volanie o pomoc - prečo si myslíš, že sa to stalo?

    6. Čo si možno Bartimaios myslel, keď počul, že ho Ježiš volá k sebe (49-50)?

  • Pravdepodobne sa Bartimaios veľmi dôkladne staral o svoj plášť, ktorý bol v noci jeho matracom a dekou. Prečo ho teraz zrazu zhodil (50)?

    7. Prečo kládol Ježiš Bartimaiovi otázku, na ktorú bola odpoveď zrejmá už vopred (51)?

  • Ježiš sa pýta aj dnes teba: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Čo Mu odpovieš?

    8. Akým spôsobom Ježiš uzdravil Bartimaiove oči (52)?

  • Sloveso v gréčtine je možné preložiť dvojakým spôsobom: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila/zachránila“. Prečo chcel Ježiš povedať práve tieto slová Bartimaiovi pred všetkými ľuďmi?

    9. Bartimaios nasledoval Ježiša na ceste do Jeruzalema (52b). Prečo to urobil?

  • Nasledujúci deň zástupy pri jeruzalemskej bráne volali Ježiša synom Dávidovým (11,9- 10). Prečo sa ľudia v tejto situácii nebáli Rimanov?
  • Len týždeň po tejto udalosti Bartimaios uvidel svojimi uzdravenými očami, ako pribili jeho dobrodinca na kríž. Čo si myslíte, aký význam mala Ježišova smrť na kríži preňho?

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    19. Prekliaty figovník (Mk 11,11-14 a 20-25)

    Úvod: Podľa Biblie stretne Boží hnev tých ľudí, ktorí nedodržali Jeho zákon (5Mj. 28,15). Niektorí proroci Starej zmluvy znázornili Boží hnev akoby scénkou alebo symbolickým úkonom. Prekliatie figovníka v našom texte je práve takým úkonom. Verše 12-14

    1. Čo sa stane, ak človek preklína druhého človeka?

  • Ak niekto niekedy preklínal teba, povedz, ako si sa vtedy cítil?

    2. Ako je to možné, že Ježiš očakával od figovníka ovocie, aj keď nebol čas fíg?

  • Na čo alebo na koho tento symbolický úkon poukázal? (Čo si myslíš o interpretácii, že Ježiš tu preklial svoj ľud Izrael?)

    3. Aké ovocie Ježiš očakával od svojho ľudu?

  • Aké ovocie Ježiš očakáva od teba?
  • Aké ovocie Ježiš očakáva od našej cirkvi/od kresťanských cirkví vo všeobecnosti?

    4. Čo sa učíme o čase milosti - dokedy potrvá?

  • Čo si myslíte, kedy nastane deň, keď Ježišova trpezlivosť skončí s európskymi a americkými cirkvami? Verše 20-21

    5. Aký je to prekliaty ľudský život?

  • Ako sa prekliaty figovník a Ježišov kríž podobajú? Verše 22-24

    6. Ak si sa niekedy modlil takúto modlitbu viery, dostal si to, o čo si prosil?

  • Ako sa od seba odlišujú obyčajná modlitba a modlitba viery?

    7. Prečo väčšinou nehovoríme vrchom, aby sa zdvihli?

  • Ak sa v tvojom živote pohol nejaký „vrch“, povedz, ako sa to stalo?
  • Čo si myslíte o tých situáciách, keď nejaký kresťan povedal vrchu, aby sa zdvihol, ale nestalo sa to? Verš 25

    8. Čo je podľa teba pri odpúšťaní najťažšie?

  • Čo máme urobiť, ak nedokážeme odpustiť druhému človeku?
  • Čo to hovorí o viere človeka, ak nechce ani odpustiť druhému?

    9. Ako prekliatie figovníka a verše 22-25 so sebou súvisia? (Aké je to ovocie podľa týchto

    veršov, čo od nás Ježiš očakáva?)
  • Ako Ježiš, aj keď o tom vedel, mohol odpustiť vládcom to, že po celý čas plánovali Jeho smrť? Zhrnujúce otázky:

    10. Prečo Ježiš preklínal figovník práve v posledný týždeň svojho života?

  • Čo si myslíš o tej interpretácii, že po prekliatí figovníka sa postavil na jeho miesto a sám sa stal prekliatym? Posolstvo: Apoštol Pavel hovorí o tom, ako môžeme urobiť s Ježišom výmenu, t.j. vymeniť prekliatie za požehnanie. Vedúci prečíta Gal. 3,13-14.

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    20. Popierači zmŕtvychvstania (Mk 12,18-27)

    Úvod: Sadukaji boli náboženskou elitou Ježišovej doby. Väčšinou boli zvolení spomedzi nich aj veľkňazi (Sk 5,17). Sadukaji verili v Boha a poznali päť Mojžišových kníh, ale neverili v zmŕtvychvstanie, v duchov ani v život po smrti. Liberálni teológovia našej doby sa vlastne v mnohom podobajú na sadukajov Ježišovej doby. (Porovnaj: verš 24).

    1. Čo asi sadukaji očakávali, že Ježiš odpovie na ich otázku (18-23)?

  • Prečo bola viera v zmŕtvychvstanie podľa sadukajov nereálna a smiešna?
  • Čo bolo podľa nášho textu posledným predmetom záujmu sadukajov?

    2. Predstav si, že by si sa dostal do nasledovných situácií:

  • Si sadukaj a tvoj priateľ sa práve dozvedel, že má nevyliečiteľnú rakovinu. Ako by si ho utešoval?
  • Si sadukaj a si na pohrebe, kde vdova neprestajne plače. Čo jej povieš?

    3. Akú predstavu o Bohu má človek, ktorý neverí vo vzkriesenie tela?

  • Aký význam má slovo „spása“ pre človeka, ktorý neverí vo večné nebo a zatratenie?
  • Asi akého Spasiteľa čakali sadukaji?

    4. Čo zviedlo sadukajov od pravého učenia a spásonosnej viery (24)?

  • Čo spôsobilo to, že liberálni teológovia našej doby urobili tú istú chybu ako sadukaji?
  • Prečo chýba liberálnej teológii Božia moc?
  • Čo by mohlo zabrániť tomu, aby ľudia neblúdili v heréze liberálnej teológie, ktorá zamieta vzkriesenie tela?

    5. Akým spôsobom Ježiš odôvodnil svoju vieru vo vzkriesenie (26-27)?

  • Vedúci prečíta Židom 11,16-19, kde sa píše o viere Abraháma, Izáka a Jakuba. Aký záver by ináč museli títo traja patriarchovia vyvodiť zo svojho života, keby neboli verili vo vzkriesenie tela?
  • Bol by tvoj postoj k životu iný, keby si neveril vo vzkriesenie tela?

    6. V Novej zmluve nájdeme zmienky o niekoľkých farizejoch, ktorí uverili, ale ani o jednom sadukajovi nenájdeme takú zmienku. Čo si myslíš, prečo asi?

    7. Ako tento biblický príbeh môže utešiť človeka, ktorý sa bojí smrti?

  • Čo pre teba znamenajú dnes tieto Ježišove slová: „Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých“ (27)? Posolstvo: Ak Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, prečo potom Boh sám musel zomrieť? Pretože neexistoval iný spôsob, ako zachrániť nás hriešnikov z večnej smrti pre večný život.

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    21. Ježišov druhý príchod (Mk 13,14-32)

    Úvod: V našom texte Ježiš hovorí naraz o dvoch udalostiach, totiž o skaze Jeruzalema (ktorá sa udiala o 40 rokov neskôr, v roku 70 po Kr.) a o dobe pred druhým príchodom Ježiša (doba, v ktorej teraz žijeme).

    1. Niektorí vedci tvrdia, že ak koniec sveta príde o polnoci, teraz je o päť minút dvanásť. Čo si myslíš o tomto ich tvrdení?

  • Chcel by si, aby sa Ježiš vrátil na zem počas tvojho života? Prečo áno/nie?

    2. Výraz „ohavnosť spustošenia“ (14) je citátom z Danielovej knihy a poukazuje na rok 168 pred Kristom, keď Antiochos VI. Epifanes dal v jeruzalemskom chráme postaviť oltár boha Dia (Zeus). Ježiš povedal, že podobná udalosť sa bude opakovať na konci vekov. Čo by „ohavnosť spustošenia“ mohla znamenať v dnešnom Božom chráme, t.j. v kresťanskej cirkvi?

  • Kresťania si spomenuli na Ježišove slová v roku 70, konali podľa nich a boli zachránení z obliehania Jeruzalema. Čo by tieto verše mohli znamenať na konci vekov čoho sa máme vyvarovať (vv. 14-18)?

    3. Prečo Ježiš nepovedal priamo, čo bude pre ľudstvo tým veľkým súžením (19-20)?

    4. Aký bude podľa nášho textu náboženský stav kresťanskej cirkvi pred Ježišovým príchodom (21-23)? (Čo si myslíš na základe tohto textu o tom, že mnohí očakávajú celosvetovú dobu prebudenia na konci vekov?)

  • Ako môžeme vedieť, kto zvestuje falošného Krista a kto pravého (21-23)?
  • Ako dokážu proroci falošného Krista činiť znamenia a zázraky?
  • Pravdepodobne svedkovia falošného Krista veria, že sú svedkami pravého Krista. Čo spôsobilo to, že sa takto pomýlili?
  • Je možné zviesť aj vyvolených počas veľkého súženia alebo nie?

    5. Čo by mohlo spôsobiť takúto zmenu vo vesmíre a vzduchu, o ktorej sa píše vo veršoch 24-25?

    6. Čo sa stane pri Ježišovom príchode a) vyvoleným b) všetkým ostatným (26-27)?

    7. Čo chce Ježiš povedať práve nám dnes svojím podobenstvom o figovníku (28-29)?

    8. Liberálni teológovia tvrdia, že sa Ježiš pomýlil, keď predpovedal čas svojho príchodu (30). Čo si myslíte o tomto ich tvrdení? (Aké následky to môže zanechať na kresťanskej viere, ak sa pripustí, že sa Ježiš mohol pomýliť?)

  • Čo by mohol 30. verš znamenať?

    9. Aký význam má Božie Slovo pre veriacich posledných časov (31)?

  • Aký význam má Božie Slovo pre teba dnes?

    10. Prečo musí Ježišov príchod ostať tajomstvom až do konca (32)?


    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    22. Láska nikdy nepominie (Mk 14,1-9)

    Úvod: Na začiatku stretnutia vedúci prerozpráva udalosti z Lk 10,38-42; Jána 11 a Jána 12,1-11. Takže žena z nášho textu je Mária z Betánie. (Žena-hriešnica z Lk 7,36-50 je iná osoba.) Pravdepodobne rodičia Marty, Márie a Lazara už zomreli. Možno nechali peniaze svojim dcéram na veno alebo ako zabezpečenie pre starobu. Práve sa začína posledný týždeň Ježišovho pozemského života.

    1. Aký dar by si chcel dať milovanej osobe, keby si vedel, že má čoskoro zomrieť?

  • V tejto súvislosti spomenie Ježiš svoj pohreb (8). Čo si myslíš, uvedomila si Mária- na rozdiel od ostatných učeníkov - že Ježiš čoskoro zomrie? Odôvodni svoj názor.

    2. Masť z pravej nardy stála asi toľko ako celoročná výplata pracovníka a väčšinou sa používala len po kvapkách. Koľko by stála masť z nardy, keby sme jej cenu prepočítali na slovenské koruny?

  • Koľko času človek potrebuje, aby si takúto sumu našetril?
  • Do akej miery si vážila svoje veno alebo úspory pre starobu, keď svoje dedičstvo minula na alabastrovú nádobu naplnenú masťou z nardy?

    3. Prečo Mária vyliala obsah celej nádoby na Ježišovu hlavu - nebolo by stačilo menej?

  • Slová „Mesiáš“ a „Kristus“ majú význam „pomazaný“. Židovských kráľov pomazávali na začiatku ich pôsobenia - prečo Ježiša pomazali až pred Jeho pohrebom?

    4. Mária minula svoje úspory na nádobu drahocennej masti z pravej nardy. Čo sa jej v kritike prítomných asi najviac dotklo (vv. 4-5)?

  • Porozmýšľaj, čo všetko by chudobní mesta dostali za celoročnú výplatu človeka.

    5. Čo asi najviac potešilo Máriu na Ježišových slovách, ktorými ju obhájil (vv. 6-9)?

  • Porozmýšľaj, mohol by Ježiš povedať aj o tebe podobne ako o Márii: „Čo mohla, urobila“ (8).
  • Čo by si mohol ty odteraz urobiť pre Ježiša?

    6. Ako sa Máriin skutok a Ježišovo dielo na kríži (totiž evanjelium) podobajú (v.9)?

  • Čo bolo podľa teba väčšou „stratou“: to, že Mária vyliala masť z nardy kvôli Ježišovi, alebo že Ježiš vylial svoju krv kvôli Márii?

    7. Čo bolo na tomto Máriinom skutku také výnimočné, že si ho ľudia budú vždy pripomínať (9)?

  • Ako chceš, aby na teba spomínali (9)?

    8. Čo si asi Mária po rokoch myslela o týchto peniazoch, ktoré „utratila“ na Ježiša?

  • Ako sa Mária naučila tak veľmi milovať Ježiša?
  • Ako by sme sa mohli my naučiť milovať Ježiša tak veľmi, ako Ho Mária milovala? Posolstvo: Mária spoznala Ježišovu lásku, keď Ho počúvala. Preto aj vedela slúžiť Ježišovi v pravý čas. Mária najprv uverila v evanjelium, a práve táto viera v nej vzbudila vôľu obetovať všetko pre Ježiša. A tak práve vďaka Márii cítil nardu počas svojich posledných dní všade, kadekoľvek kráčal.

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    23. Kauza menom Ježišovo odsúdenie (Mk 15,1-15)

    Úvod: Tento text sa dá spracovať aj v pároch. Každý pár pracuje s jednou alebo dvoma osobami počas stretnutia a na konci povie každý o svojich postrehoch pri čítaní textu.

    1. PONTSKÝ PILÁT

    Bol vladárom v rokoch 26-36 po Kr. Bol vlastne najvyšším predstaviteľom rímskej vlády a za svoje činy sa zodpovedal cisárovi Tibériovi. Pilát v žiadnom prípade nechcel, aby sa k cisárovi dostali nejaké správy o vzbure Židov. Vladár mal právo niekoho odsúdiť na smrť alebo prepustiť.

    Verše 1-15

  • Aký sa vám javí Pilátov charakter na základe tohto textu? (Aký bol napríklad jeho rebríček hodnôt?)
  • Čo by si si myslel o sudcovi, ktorý by sa na pojednávaní opýtal otázky z veršov 12 a 14?
  • Prečo Pilát nevyužil tú moc a právo, ktoré mal, ale nechal iných, aby zaňho rozhodli?
  • Čo si myslíš, že si Pilát vo svojom srdci myslel o Ježišovi? (Prečo Pilát dvakrát nazval Ježiša kráľom židovským, vo veršoch 9 a 12?)
  • Porovnaj navzájom týchto dvoch mužov, ktorí v to ráno v súdnej sieni stáli oproti sebe: rímskeho vladára a kráľa židovského. Aký je medzi nimi najväčší rozdiel?
  • Kto vyniesol rozsudok v tejto kauze? Kto rozhodol o rozsudku?
  • Čo asi Pilát prežíval, keď vydal Ježiša do rúk vojakov, aby Ho zbičovali a ukrižovali (15)?
  • Akým spôsobom sa asi snažil ospravedlňovať svoje počínanie pred svojím svedomím?
  • Keby si tam stál v to ráno namiesto Piláta, ako by si si bol počínal?

    2. BARABBÁŠ

    Bol vodcom politickej vzbury a vrahom. Jeho meno má jednoducho len význam „otcov syn“.

    Verše 6-15

  • Porozmýšľajte spolu, aké asi boli roky Barabbášovho detstva, mladosti a dospelosti. Čo z neho urobilo povstalca a vraha?
  • Čo si myslíš: mohol by si sa stať za nejakých okolností vrahom? Prečo áno, prečo nie?
  • Aké myšlienky vírili asi Barabbášovi v hlave, keď čakal na vykonanie svojho trestu smrti? (Oľutoval niečo?)
  • Čo si myslíte, išiel sa Barabbáš pozrieť na smrť tohto muža, ktorý bol ukrižovaný na kríži akoby namiesto neho?
  • V akom zmysle sme všetci na Barabbášovom mieste vo vzťahu k Ježišovi?

    3. VEĽKŇAZI

    Obyčajne bol len jeden, ale v tomto prípade boli dvaja: Kaifáš, riadny veľkňaz v rokoch 18-36 po Kr. A jeho svokor Annáš, ktorý zastával túto funkciu v rokoch 6-15 po Kr., a ktorý ešte využíval svoj vplyv a moc cez svojho zaťa.

    Verše 1-15

  • Čo bolo podľa nich poslaním veľkňazov?
  • Prečo veľkňazi Ježišovi závideli?
  • Prečo si veľkňazi neuvedomovali svoje motívy, keď chceli Ježiša odstrániť?
  • Čie konanie bolo morálne závažnejšie: justičná vražda, ktorú dopustili veľkňazi, alebo Barabbášove vraždy počas povstania?
  • Ako je možné, že hlboko veriaci človek sa niekedy môže stať nástrojom samotného diabla?
  • Porozmýšľaj, či sa v niečom podobáš na veľkňazov. V čom?

    4. ZÁSTUP

    V predchádzajúcu nedeľu volali „Hosana!“ Teraz kričali: „Ukrižuj ho!“ Určite bolo medzi nimi aj veľa tých, ktorým sa osobne dostalo pomoci od Ježiša.

    Verše 8-15

  • Prečo zástupy chceli, aby bol oslobodený nebezpečný vrah?
  • Ako je možné, že sa ľud nechal pobúriť proti svojmu dobrodincovi? (Prečo ani jeden človek nepozdvihol svoj hlas za Ježiša a proti justičnej vražde v tejto situácii?)
  • Čo by si urobil ty, keby si bol v to ráno stál v zástupe?
  • Mohlo by sa niečo podobné stať v našej krajine v dnešnej dobe? Odôvodni svoju odpoveď.
  • Čo nás tento text učí o dobrých a zlých stránkach demokracie?

    5. JEŽIŠ

    Povedal len jednu krátku vetu v priebehu celého súdneho procesu (2). Ináč mlčal.

    Verše 1-15

  • Až po túto chvíľu sa nenechal Ježiš oslovovať ináč ako Syn človeka. Prečo s teda v tejto situácii priznáva, že je kráľom židovským (2)?
  • Prečo sa Ježiš nebráni?
  • Porovnaj Ježiša so všetkými ostatnými ľuďmi, ktorí sú v tomto texte spomenutí. Aké rozdiely medzi nimi nájdeš? (Čo robí Ježiša takým obdivuhodným práve v tejto situácii?)
  • Čo si možno Ježiš myslel o ľuďoch okolo seba?
  • Kto rozhodol o Ježišovom osude: Pilát, Pán Boh alebo satan?

    © 2005 Misia Dobrej zvesti

    24. Neuveriteľné vzkriesenie (Mk 16,1-14)

    Úvod: Podľa starej tradície bol Marek Petrovým „tlmočníkom“, a tak by vlastne Markovo evanjelium opisovalo Ježišov život z Petrovho pohľadu. Témou tohto evanjelia je neviera učeníkov. Nevieru je možné pozorovať ešte vo Veľkonočné ráno. Aj keď Ježiš sám predpovedal svoju smrť a vzkriesenie, učeníci tomu neverili. Všimnite si, že Ježišovo telo bolo už raz v piatok pomazané.

    1. Prečo chceli ženy z Galiley „tvrdohlavo“ ísť k hrobu, aj keď vedeli, že kameň a rímski strážcovia (podľa ev. Matúša) im k nemu znemožnia prístup (1-3)?

    2. Ženy videli, že Ježišovo umučené telo bolo pomazané už pred dvoma dňami. Prečo ho chceli pomazať ešte raz?

  • Ktoré veci by chceli asi ženy urobiť inakšie, keby mohli znovu žiť predchádzajúci týždeň?
  • Myslíš si, že by si v podobnej situácii chcel ešte raz vidieť telo svojej milovanej osoby a dotknúť sa ho?
  • Jedine Ján videl Ježišovu smrť. Ostatní učeníci nechceli ani vidieť Ježišovo telo. Prečo nie? (Prečo nikto z nich nešiel k hrobu so ženami? Čo si myslíte, existuje nejaký rozdiel medzi ženami a mužmi v tejto otázke; ak áno, aký?)

    3. Keby ženy verili vo vzkriesenie na základe Ježišových predpovedí, ako by sa boli správali vo Veľkonočné ráno?

    4. Čo si ženy mysleli, keď počuli anjelove slová (6)?

  • Napriek anjelovým slovám sa natoľko báli, že nikomu nepovedali o vzkriesení (8). Čoho sa tak báli?

    5. Prečo si Ježiš zvolil ženy za prvých svedkov vzkriesenia, aj keď v tej dobe neboli hodné ani toho, aby svedčili na súde (7,10)?

    6. Ako a kedy sa zrodila viera vo vzkriesenie v srdciach týchto žien?

  • Čo je potrebné na to, aby sa viera vo vzkriesenie zrodila v našich srdciach?
  • Ako sa od seba líšia viera na základe videnia a viera, ktorá je z počúvania?

    7. Aká vec sa v tvojom živote zdá byť podobne nereálnou ako vzkriesenie z mŕtvych? (Môžeš odpovedať ticho pre seba.)

  • Čo by si si pomyslel, keby Ježiš karhal teba podobne ako učeníkov v 14. verši?

    8. Aký je rozdiel medzi vzkriesením (o ktorom učí len kresťanská cirkev) a nesmrteľnosťou duše (v ktorú veria mnohé náboženstvá)?

    9. Keby nebolo vzkriesenia, aký význam by tak malo kresťanstvo pre ľudstvo? a) pre trpiacich b) pre zdravých a šťastných c) pre nás všetkých.

  • Predstavte si človeka, ktorý by veril vo všetky ostatné vieroučné články, ale nie vo vzkriesenie. Napriek tomu by sme ho nemohli nazvať kresťanom. Prečo?
  • Čo chýba viere takýchto ľudí, pre ktorých má skutočnosť vzkriesenia v kresťanstve len okrajový význam?

    10. Dva dni predtým Peter zaprel svojho Pána. Aký význam mal anjelov špeciálny odkaz pre Petra (7)? (Čo si myslíte, že tým chcel Ježiš Petrovi povedať?)

  • Čo by si si pomyslel, keby si ty, čoskoro potom, ako si veľmi zhrešil, počul od Ježiša takú správu, že sa s tebou chce stretnúť?

    © 2005 Misia Dobrej zvesti